Choď na obsah Choď na menu
 


Kapitola III.

Zuzana si vyložila nohy na konferenčný stolík v obývačke. Veľmi ju boleli, nabehala sa za posledné dni dosť. V práci roznášala jedlá a nápoje už niekoľko dní sama, pretože kolegyňa napriek letnému počasiu dostala virózu. Jej brat sa rozhodol oženiť zo dňa na deň, čím ju poriadne šokoval. Keby mali rodičov, tak by to bolo úplne iné. Ale Stanova mama zomrela pri jeho narodení a jeho otec si vzal jej mamu. Zuzana bola najmladšia zo súrodencov, mali ešte dvoch bratov. Rodičia zomreli pred niekoľkými rokmi, bratia odišli pracovať do cudziny. Na Slovensku ostali len oni dvaja. Už počas detstva sa mali veľmi radi. Detské šantenie vymenili v dospelosti za pomoc a porozumenie. Zuzana mala svoj byt, ale keď bol Stano v zahraničí, tak sa starala aj o jeho domácnosť. Jeho bývalú priateľku Moniku mala svojím spôsobom rada. Sklamala ju tým, že Stana podvádzala s iným mužom niekoľko rokov. Tešila sa, že jej brat sa ožení, bude mať deti a život bude konečne normálny. Stano bol podľa nej veľmi jemný citlivý a nežný človek. Vždy bol taký. Už ako dieťa ho chránila, aj keď bola od neho mladšia o niekoľko rokov. Stano sa cítil urazený a dotknutý, že sa k nemu všetci správajú ako k slečinke a preto začal športovať už ako malý chlapec. Džudo a karate sa stalo jeho obľúbenou činnosťou. Fotografovanie sa stalo jeho vášňou a neskôr aj povolaním. Nejakým riadeným osudu sa dostal do skupinky vplyvných ľudí a preto často a rád cestoval. Keď si spomenie na bratov "veľký deň", usmeje sa. Prišiel za ňou skoro ráno a zvonil dovtedy, kým mu neotvorila. V bare skončila niečo po polnoci, kým prišla domov bolo pol druhej. Ledva zaspala, už ju budili. Otvorila dvere a dnu sa doslova vrútil jej brat Stano.

„Zuzana! Vstávaj! Dnes je môj veľký deň! Konečne som ju našiel! Dohodli sme sa, že sa vezmeme ešte dnes. No tak! Preber sa! Vari sa so mnou netešíš?“

Zobral ju do náručia a veselo sa s ňou krútil po byte. Nemala práve najlepšiu náladu, bolela ju hlava a chcelo sa jej spať.

„Prestaň. Dobre? Príšerne ma bolí hlava.“

„OK. Sadni si, donesiem ti z lekárničky nejakú tabletku. Neboj sa, viem kde to je.“

O chvíľu bol späť a podal sestre pohár vody s liekom od bolesti. Sadol si vedľa nej a čakal na jej reakciu.

„Pri tebe musí byť človek pripravený na všetko. Asi som zle počula, vravel si, že sa chceš oženiť? A to ešte dnes. Zbláznil si sa?“

Rozosmial sa.

„Nie, o mňa sa neboj. Rozprával som ti, že som stretol jednu ženu a nemôžem na ňu zabudnúť. Včera som ju našiel a ona súhlasí, aby sme sa vzali. Už je na čase, o tri mesiace sa nám narodí dieťa. Budem otcom! Predstav si to! Budem tato!“

Jeho oči sa smiali a aj on bol celý rozžiarený od šťastia. Zato jeho sestra sa mračila stále viac.

 „Netáraj! Pil si? Nie? Tak ti preskočilo! Upokoj sa a všetko mi povedz ešte raz a pomaly.“

 „Zuzana! Vari to nechápeš? Konečne som našiel tú ženu, ktorú som hľadal pol roka. Zoznámili sme sa v kúpeľoch, tam, kde som sa rozišiel s Monikou.  Poznáš ju, je to tvoja známa Eva Konečná.“

 Vypleštila na neho svoje veľké oči.

 „Eva? To nemyslíš vážne? Ty si jej urobil dieťa a opustil si ju? Takú ti tresnem!“

„Nehnevaj sa. Nie je to tak, ako si myslíš. Keby som vedel, že čaká so mnou dieťa, tak by som sa oženil už skôr. Nevedel som o tom a nemohol som ju nájsť. Moji priatelia mi pomáhali, ale osud zrejme chcel, že sme sa stretli až včera v tvojom bare. Na začiatok ti poviem len toľko, že Zuzana je slušné dievča, bol som jej prvým mužom. Napriek tomu, že mala snúbenca, nič medzi nimi nebolo. V kúpeľoch sme si sadli do reštaurácie a rozprávali sme sa. Niečo sme vypili, bola jeho neverou zdesená. Mňa akoby niečo omráčilo. Keď som ju prvýkrát zbadal na terase, tak sa mi skoro zastavilo srdce. Kolená sa mi triasli a ruky sa mi začali potiť. No nepozeraj na mňa, je to pravda. Videl som veľa krásnych žien, ale ona vyzerala tak nevinne a detsky. Mala v sebe niečo zvláštne, čo ma k nej ťahalo. Keď mi povedala, kto je jej snúbencom veľmi som sa čudoval. Vôbec sa k sebe nehodili. Poznal som ho, veď práve s ním ma Monika podvádzala. Len náhodou som ich objavil, ako sa spolu bozkávajú. Keby sa len bozkávali! Oni ma nevideli, ja ich áno. Potom som ich začal sledovať. Raz som sa skryl a vypočul ich rozhovor. Smiali sa mi, aký som hlupák. Monika zo mňa ťahala peniaze a on sa chcel priženiť do bohatej rodiny. Evin otec je bohatý podnikateľ, patrí mu niekoľko fabrík a obchodov. Boli by sa mali dobre obaja, ale ja som sa s Monikou rozišiel hneď vtedy. Kričali sme na seba ako blázni, ale ja som sa rozhodol a svoje rozhodnutie nezmením. Eva. Nešťastnou, alebo skôr šťastnou náhodou, sa pozrela do objektívu, ktorý stál na terase. S veľkým výkrikom odskočila a ja som sa šiel pozrieť, čo ju tak vystrašilo. Videla ich ako sa zobliekajú. Rozzúril som sa, lebo vidieť na vlastné oči, ako moja partnerka hladí iného nahého muža je hrozné. Odišli do neďalekého lesíka aby si užili. Eva bola úplne mimo, tak som ju vzal do baru a donútil vypiť koňak. Trochu sa upokojila, ale potom sa roztriasla a začala plakať. Nevedel som, čo mám robiť.  Opýtal som sa jej, kde má izbu a odprevadil som ju k dverám. Zavolala ma dnu, nechcela byť sama. Rozprávali sme sa a popíjali, v izbovom bare bola dostatočná zásoba. Zaspala v kresle a ja som ju preniesol do postele. Nejaký čas som sa na ňu díval. Spala pokojne, ale potom začala kričať zo sna a prebudila sa. Začal som ju utešovať. Ako sa to skončilo, môžeš si domyslieť. Nie, nemysli si nič zlé. Eva bola ešte panna, to ja som sa prestal ovládať. Keby som vedel... Odišla bez rozlúčky  a ja som ju nemohol nájsť. Na hľadanie jej meno nestačilo. Potom som odišiel do Afriky. Myslel som si, že tam na ňu a na to všetko zabudnem. Lenže ako vidíš, nepodarilo sa. Kvôli tomu som nejaký čas pil. Teraz som šťastný. Našiel som ju a ožením sa. Čakáme spolu dieťa, ale nielen preto sa s ňou ožením. Milujem ju. Prišiel som ťa poprosiť, aby si mi pomohla. Tu máš kreditnú kartu, neboj sa, je na nej dosť peňazí, nemusíš šetriť. Ak bude potrebovať niečo dokúpiť, tak to kúp. Si ochotná ísť mi aj za svedka? Už som volal kolegom, jeden z nich bude Evin svedok. Súhlasíš? No tak. Máme málo času!“

Súril sestru brat. Mladá žena len krútila hlavou. Občas vyskočila a behala po izbe z kúta do kúta. Čo všetko musela Eva prežiť kvôli jej bratovi!

„Mám chuť ťa zastreliť! Dobre, pôjdem ti za svedka, neboj sa. Čo mám s tebou robiť? Lenže bude to drahý špás. Na svadbu potrebujem nové šaty, nové topánky, aj kaderník niečo stojí ...“ skočil jej do reči.

„Prijímam všetky tvoje podmienky. Ako som povedal, tu máš moju kreditnú kartu. Použi ju. Je na nej asi pätnásťtisíc eur, nekupuj nič lacné a gýčové. Viem, že máš dobrý vkus, spolieham sa na teba. Ja idem vybaviť formality, aby sme sa mohli zobrať ešte dnes. Obrad bude o tretej popoludní v našom kostole. Páter Jozef nás zosobáši. Už som mu volal, príde tesne pred treťou, má aj iné povinnosti. Nezabudni, o tretej v kostole. Svadobnú hostinu urobíme v tvojom bare. Nebude to nič veľké, odhadujem, že nás bude najviac dvadsať ľudí. Nezabudni objednať nejaké zákusky, aj zmrzlinu. Eva je v mojom byte, presťahovala sa ku mne a teraz vybaľuje. Prosím ťa, choď jej pomôcť, je vystrašená a nervózna.“

„Bodaj by aj nebola!“

Nestihla povedať viac a už ho nebolo. Začal sa zmätok a chaos. Narýchlo sa osprchovala, obliekla a utekala do bratovho bytu. Ani si nevšimla, že ju prestala bolieť hlava. Tam ju čakala roztrasená Eva. Upokojila ju a začali vyberať svadobné šaty. Obrad mal byť malý a preto sa nevesta rozhodla, že si oblečie len niečo jednoduché. Lenže keď Zuzana videla Evin šatník záporne krútila hlavou.

„Nie. Takto na sobáš nepôjdeš, to v žiadnom prípade! Poď, poznám jeden salón, kde požičiavajú šaty, určite si vyberieš.“

 „To určite! Vyzerám ako veľryba. Som v šiestom mesiaci, žiadne šaty neskryjú moje veľké brucho. A okrem toho nemám žiadne peniaze nazvyš. Môj plat mi stačí akurát na nájom a skromný život. Nemôžem si dovoliť žiadne ďalšie výdavky.“

Ticho! Teraz tu velím ja! A o výdavky sa nestaraj, to je ženíchova starosť. Mám jeho kreditku, takže... Ide sa nakupovať!“

Zavelila Zuzana.

Zobrala nič nechápajúcu Evu za ruku, posadila ju do staršej ojazdenej felície a nepočúvala jej pochmúrne reči. Stihla si všimnúť, že svoj náhly súhlas na sobáš asi oľutovala. Zastali pred malou budovou, na ktorej tabuľa oznamovala, že v nej požičiavajú šaty na rôzne príležitosti. Ale hlavne svadobné. Potichu vošli do budovy a Zuzana sa hneď pustila do jednania so svojou známou. Eva si sadla a počúvala ľudí okolo seba. Zdalo sa jej, že tu nie je, že to všetko je iba zlý sen, z ktorého sa prebudí a všetko bude inak. Bude doma so svojou mamou a otcom a nič z toho čo sa stalo nebude pravda. Precitla, keď ňou Zuzana zatriasla. Začala skúšať jedny šaty za druhými. Lenže ani jedny jej pre brucho nesedeli. Ženy začínali byť nešťastné. Zrazu do salóna prišiel muž, ktorý majiteľke oznamoval, že priniesli nový tovar. Vybavovanie trvalo krátko a Evu upútali hneď prvé šaty. Keď si ich obliekla, padli jej  napriek tehotenstvu ako uliate. Všetky tri si s úľavou vydýchli. Potom odišli do obchodného domu, kde hľadali topánky a iné doplnky, ktoré potrebovali. Celý čas sa smiali a zabávali. Eva sa nechala nakaziť Zuzaninou dobrou náladou. Pristavila sa pri jednom z výkladov. V nich mala figurína oblečený krásny ružový model. Nevedela od neho odtrhnúť zrak a stratila pojem o čase. Zuzana ju začala hľadať. Zbadala ju, ako stojí pri výklade a obzerá si jeho obsah. Nechala ju obdivovať módne odevy a šla za predavačkou. Opýtala sa jej, akú veľkosť potrebuje budúca švagriná. Našťastie si zapamätala konfekčné číslo Eviných svadobných šiat.  K novým šatám kúpila topánky a modlila sa, aby boli Eve dobré. Všimla si, ako okolo nich chodí a stále na nich pozerá. Boli to svetloružové lodičky zdobené drobnými perličkami. Vyzerali veľmi príťažlivo, nízky podpätok bol zárukou pohodlnosti, mohli ich nosiť aj budúce matky. Takto vyzbrojené a obťažkané nákupnými taškami odišli do Stanovho bytu. Začali vybaľovať a Eva sediac pred veľkým zrkadlom v spálni rozmýšľala o účese. Dlhé tmavé vlasy ponúkali množstvo variácií. Niekto zaklopal a do izby vošla Zuzana s neznámou ženou. Zvítali sa a Eva sa dozvedela, že je to Stanova teta a kaderníčka v jednej osobe. Po krátkom rozhovore sa Eva šla osprchovať. Všetky tri sa rozhodli, že vlasy budú mať inú farbu. Teta Alica ich upravila podľa najnovších módnych trendov. Pri rozlúčke jej povedala:

"Neboj sa. Strach prežívajú všetky nevesty, aj ja som sa bála. Tak, hlavu hore, usmievaj sa. Je to tvoj najkrajší deň v živote. Uvidíme sa v kostole. Do videnia."

V čiernych vlasoch s nádychom do modra sa ligotali drobné  ozdôbky rôznych tvarov. Zvýraznené obočie a jemný make up dodával jej tvári neodolateľný výraz. Pozrela na seba do zrkadla. Dívala sa na ňu skoro neznáma žena.

Vari toto som ja? Naozaj sa vydávam? Robím dobre? Nebudem svoje rozhodnutie ľutovať?

Do kostola vkročila so stiahnutým hrdlom. Jej život sa začal uberať iným smerom. Nebránila sa novotám, čakala od života viac, ako ponúkal život slobodnej matky. Pri oltári ju čakal Stano v tmavom obleku ako vystrihnutom z módneho katalógu. O neho sa postarali kolegovia. Poznali ho dlhé roky, preto nemohli dovoliť, aby šiel na sobáš nepripravený. Známosti a peniaze urobili svoje. Ženích a nevesta  na seba neveriacky pozerali. Skromný obrad zrazu dostal nečakané čaro sviatočnosti. Usmiali sa na seba.  

V chráme nebolo veľa ľudí. Len budúci manželia, ich svedkovia, kolegovia a známi. Zopár ľudí sedelo v zadných laviciach. Boli to náhodní okoloidúci, ktorí sa prišli pomodliť. Čakali už len na duchovného. Stano bol nervózny, lebo páter Jozef meškal. Zdalo sa, že sa sobáš bude musieť odložiť, ale  nakoniec kňaz prišiel. Stanovi sa zdalo, že je to celá večnosť, ale ubehlo len pár minút. Duchovný privítal ženícha, povedal mu niekoľko milých slov. Obrátil svoju pozornosť na nevestu. Tá na neho pozerala s trémou. Nakoniec premohla strach a ozvala sa:

„Páter Jozef, ja viem, že sa na mňa hneváte kvôli zrušenému sobášu, ale...“

„Dieťa moje. Ja sa na teba vôbec, ale vôbec nehnevám. Vlastne som rád, že si sa za Erika nevydala. Všetko už viem, Stano mi vysvetlil, čo sa vtedy stalo. Teším sa, že sa vezmete. A je mi veľkou cťou, že vás môžem zosobášiť práve ja. Tak deti, pripravte sa.  Začíname.“

Usmial sa starší kňaz a žmurkol na nič nechápajúceho ženícha.

„Vy dvaja sa poznáte?“

 „Poznáme. Neskôr ti všetko poviem. Teraz ticho, páter Jozef sa hnevá, ak niekto počas obradov vyrušuje.“

„Veď som ticho.“

Zahundral ženích.

Manželský obrad bol o niečo dlhší, páter Jozef slúžil aj omšu. Napriek chaosu vyzeralo všetko tak, akoby sa tá svadba plánovala dlhý čas. Novomanželia v nádherných šatách, svedkovia a ostatní svadobní hostia sa tiež nedali zahanbiť. Po obrade odišli do baru, kde pracovala Zuzana. V malom salóniku sa mala konať svadobná hostina. Všetko bolo prichystané a slávnostne vyzdobené. Zuzana zatelefonovala svojim kamarátkam a poprosila ich o pomoc. Premohla ich ženská zvedavosť a tak prišli všetky. Ona sa im revanšovala tým, že im splnila ich tajné želania. Dobrá kamarátka predsa pozná  tajomstvá tej druhej. Využila bratovu kreditnú kartu. Nie, nechcela mu uškodiť, naopak. Všetko si naplánovala už dávno. Veď aj tak sa Stano chystal ženiť, len nevesta bola iná. Poznala manželku svojho brata len krátko, ale obľúbila si ju. Veľa o nej nevedela, Eva o svojom predchádzajúcom živote nechcela hovoriť. Aj tak pochopila, že prežila niečo veľmi strašné, či smutné, keď musela odísť z domu. Žila v cudzom meste sama a osud slobodnej matky nebol práve najlepší. Vedela si ju predstaviť v úlohe manželky a matky. Bola spokojná, že jej brat bude žiť práve s ňou. Najviac ju prekvapil strýko Vilo. Bol bratom ich nebohého otca. Nerozprávali sa, ani nestýkali, odkedy Stano opustil Moniku. Nechcel počúvať jeho argumenty a nesúhlasil s tým, že Stano tak často cestuje. Podľa neho mal byť dávno ženatý a starať sa o rodinný majetok. V jednej dedine mali veľkú vinicu, starý rodičovský dom a záhradu. Chlap sa podľa neho má starať o dom a o grunt. Lenže Stano cestoval rád a ešte radšej fotografoval. Preto sa s Vilom často hádali a jedného dňa sa pohádali do krvi. Prestali sa navštevovať a vyhýbali  sa jeden druhému. Zrazu sa objavil na svadbe a správal sa tak, akoby sa nič nestalo. Stano mu podal ruku na zmierenie, Vilo ju prijal. Staré hriechy boli zmazané, čo Zuzanu prekvapilo. Nedalo jej a preto sa ho opýtala, prečo tak náhle zmenil svoje správanie.

„Zuzana, prečo ťa tak prekvapuje, že som prišiel? Žení sa môj synovec a keďže vaši rodičia nežijú, musel som prísť. Mohla si mi dať vedieť skôr. Že som tu, je náhoda. Bol som na prechádzke a potom som sa rozhodol, že pôjdem do kostola. Len tak sa pomodliť. Sadol som si do lavice a rozjímal. Prisadla si ku mne jedna žena. Modlila sa a plakala. Keď sa pred oltárom objavil svadobný pár, rozplakala sa ešte viac. Ale len potichu, vy ste nič nepočuli. Opýtal som sa jej, či niečo nepotrebuje. Nechcela nič, len sa ospravedlňovala a sledovala svadobný obrad. Keď prehovorila nevesta, tak od prekvapenia zabudla zavrieť ústa. Niečo šepkala, zo začiatku som nerozumel ani slovo. Potom som pochopil, že nevesta je jej dcéra. Nechápal som, prečo sedí v zadnej lavici. Nechcela ísť na svadbu, alebo možno nemohla. Rozhodol som sa, že jej pomôžem. Povedal som jej, že sa chystám gratulovať. Tiež som zaskočený náhlym sobášom, ale synovec sa nežení každý deň. Nech ide gratulovať so mnou. Na moje prekvapenie šla. Sama si videla, ako sa Eva potešila.“

Zuzana so myslela, že Eva svoju matku neprijme, ale opak bol pravdou. Keď ju zbadala, ako sa jej chystá gratulovať, zosmutnela. Nik z prítomných nechápal náhlu zmenu správania šťastnej manželky. Dve ženy stáli oproti sebe a mlčky na seba pozerali.

„Mami!“

Vykríkla po krátkej odmlke a hodila sa žene do náručia. Obe od šťastia a prežitých emócií plakali. Evina mama bola posledným gratulantom a preto mali na stretnutie a výmenu slov viac času. Odviedla svoju dcéru ďalej od svadobčanov a nejaký čas sa rozprávali. Zuzana nechtiac vypočula rozhovor matky a dcéry.

 „Ako si ma našla? A kto ti povedal, že sa vydávam? Veď ani ja sama som to včera nevedela.“

„Dcérka, čo to rozprávaš? Veď každý vidí, že si šťastná. Prišla som sem na nákupy a zašla som do chrámu len na krátku modlitbu. Asi ma sem poslalo samo nebo. Kto vlastne je ten muž, za ktorého si sa vydala? Nikdy si mi o ňom nič nepovedala. Nevieš si predstaviť, ako mi bolo za tebou smutno. Prečo si odišla? Veď otec by sa nakoniec so všetkým zmieril. Vieš aký je prudký a výbušný! Vždy muselo byť tak, ako chcel on. Veľmi som sa trápila, nič o tebe neviem. Mohla si niekedy zavolať. Kde bývaš? Kde pracuješ? Ako sa máš? Ako sa má tvoje dieťa? Si v poriadku? Tak hovor, hovor!“

 

„Mami, môj manžel Stano je otcom môjho dieťaťa. Zoznámili sme sa v kúpeľoch. Spali sme spolu len raz, ale aj tak som otehotnela. Niekedy mám pocit, že ho poznám celý život. Odišla som z domu, pretože som nemohla zniesť otcove výčitky a ponižovanie. Mám právo na vlastný život. Pri Stanovi mám pocit voľnosti. Aspoň vtedy som mala. Pomohol mi, bez jeho povzbudivých slov by som Erikove správanie nezniesla. Zhnusil sa mi a bojím sa ho. Je pomstychtivý, nemohol zniesť, že čakám dieťa s iným. S ním som nespala, chcela som, aby si ma zobral preto, že ma miluje. Nechcela som, aby si ma musel zobrať. Ani Stano sa so mnou nemusel oženiť. On chcel.  Neviem, či ho milujem. Ale som v jeho náručí šťastná, pri ňom som v bezpečí. Neviem, čo prinesie budúcnosť, ale nechcem byť sama. To viem určite. Moje dieťa sa má dobre mami. Nemusíš sa báť. Poď, musíme ísť, pozývam ťa na obed. Tam sa porozprávame.“

Všetci odišli do neďalekého baru, kde oslavovali do rána. Hoci bol štvrtok, nikto sa domov neponáhľal. O druhej ráno sa všetci rozišli. Eva bola unavená, ale šťastná. Stano priam žiaril. Zuzana musela ísť nasledujúci deň do práce, nedalo sa nič robiť. Nechala brata a sestru samých, nepotrebujú tretieho do počtu. Teraz si užívala voľný víkend. Veľmi ju boleli nohy a preto sa rozhodla, že si urobí deň pre seba. Vyložila nohy na stôl, a pri sledovaní televízneho programu zaspala o niekoľko minút. Nečudo, veď pracovala bez prestávky viac ako štyridsaťosem hodín. Zo spánku sa spokojne usmievala, jej brat bude šťastný. Bola o tom presvedčená. Možno nie hneď na začiatku, ale v budúcnosti určite. Už sa o neho nemusí starať. Má manželku, o niekoľko mesiacov sa im narodí dieťa a ona sa môže konečne venovať sebe. Túžila po manželovi a deťoch, ale pri neustálych povinnostiach na seba nemala čas. Všimla si niekoľkých mužov v bare. Pozerali na ňu s neskrývaným obdivom. Páčila sa im, ale ona nemala na flirt ani čas, ani chuť. Niektorí z nich prestali po jej nezáujme bar navštevovať,  ale jeden hosť chodil pravidelne každý deň v tom istom čase. Vyzeral veľmi dobre, mal len jednu chybu. Bol stále vážny a zamračený. Priťahoval ju, chcela vedieť, prečo sa neusmeje aspoň občas. Povedala si, že teraz bude oddychovať, týmto „problémom“ sa bude zaoberať neskôr.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Pokračovanie

(Hupka, 12. 4. 2010 22:54)

Ja viem, že meškám. Budem sa snažiť, aby pribudlo čo najskôr.

Pokračování

(Dzana, 14. 6. 2009 1:00)

Hupko, jsem ráda, že pokračuješ v tomto příběhu! Doufám, že paní Múza Tě hned neopustí a že nějaký ten díl zase brzy přibyde. Díky.