Choď na obsah Choď na menu
 


Kapitola IV.

„Kde si bola?!“ Zrúkol mužský hlas.

Žena si pokojne dala dole náramok, aj hodinky a vložila ich do šperkovnice. Pomaly si rozopínala kabátik na kostýme, ktorý nepatril medzi lacné kúsky.

„Poslednýkrát sa ťa pýtam: Kde si bola?!“

„Nakupovať, “ povedala pokojne.

„Preskočilo ti?! Sú tri hodiny ráno a ty hovoríš, že si bola nakupovať?! Okamžite mi povedz, kde si bola, lebo...“

„Lebo čo! Nekrič, nebojím sa ťa. Už nie.“

„Ty!“

Zahnal sa muž rukou.

„Neopováž sa! Nemám chuť počúvať tvoje tirády. Idem spať, mala som náročný deň.“

Odišla do kúpeľne, muž ju nasledoval so zúrivým výrazom v tvári. Musel sa veľmi ovládať, aby ju neudrel. Stačil však jediný pohľad ženy a agresívne chúťky ho prešli.

„Ty že  si mala náročný deň?! Nakupovanie považuješ za náročný deň?! A čo mám povedať ja? Celý deň sa zlostím v robote, driem od rána do večera a čo z toho mám? Nič! Ešte aj vlastná žena mi klame!“

Vykrikoval zlostne asi šesťdesiatpäťročný muž.

„Nedramatizuj. Tvoje firmy sú na tom lepšie, ako kedykoľvek predtým. Upokoj sa. Potom ti poviem, kde som bola. Prestaň tu pobehovať ako zúrivý býk. Ešte ti stúpne tlak a dostaneš infarkt.“

„Privedieš ma svojimi rečami do hrobu! Sadneme si do obývačky a ty mi konečne povieš, kde si bola. Mohla si zavolať. Mobilné telefóny vymysleli práve preto. Skoro som sa zbláznil, keď si neprišla domov. Toto mi nerob!“

Povedal už jemnejšie. Pozrela na neho s výčitkou v očiach. Medzitým si opláchla tvár, obliekla nočnú košeľu a župan. Mlčky ju sledoval a potom obaja vošli do moderne a vkusne zariadenej izby rodinného domu. Ich vila patrila medzi najkrajšie v meste. Pôsobila honosne, no nebola gýčová. Žltá farba domu ladila s červenou strechou. Kvety urobili z tejto budovy skoro dokonalý obraz o domove. Bolo to však len zdanie.

„No a teraz mi povedz, kde v pekle si bola. Nemohla si zavolať? Celú noc som nespal, čakal som aspoň na správu. Poslal som ti možno sto SMS-iek. Už som chcel volať políciu. Hovor, čakám.“

„Veď som ti povedala, že som bola nakupovať. Naozaj. Potom som šla do kostola. Nevyvaľuj oči. Nebola som v našom meste, bola som na východe nášho milovaného Slovenska v jednom príjemnom mestečku. No a keď som bola v kostole, tak som sa stala svedkom malej svadby. Stavím sa o tisíc eur, že neuhádneš, kto sa ženil.“ 

Pozrela na neho pokojne a zároveň pobavene.

„Takto so mnou nehovor, nie som malé decko.“

„Občas sa tak správaš.“

„Prestaň! Povedz mi konečne, na akej svadbe si bola. Nikto z našich známych nám pozvánku neposlal. Som unavený a pol ôsmej musím byť v robote. Vyklop to a ideme spať.“

„Ako chceš. Bola som na svadbe našej dcéry. Náš zať je príjemný človek.“

„Tebe preskočilo!“

Vyskočil z kresla a začal pobehovať po miestnosti.

„Nie. Eva sa skutočne vydala. Nepoviem ti, kde žije. Má sa dobre. Aj bez tvojich peňazí.“

„Bez mojich peňazí by si bola nula! Rozumieš?! Nula! To ja som ťa dostal tam, kde si! Na to nezabúdaj! Keby som nedrel od rána do večera, nesedela by si doma, ale musela by si makať! Chodiť do práce, ako tvoje kamarátky. Panička chodí na manikúry a čo ja viem, kde ešte, ale jej sa to nepáči! Druhá na tvojom mieste by držala zobák. Ale nie, ona musí stále pyskovať!“

Zlostne sipel muž.

„Tak si choď za tou tvojou Miluškou! Ona ti rada roztiahne nohy a určite nepyskuje! To pre to tvoje ustavičné ponižovanie naša Eva odišla. Áno preto! Stále len vykrikuješ, že bez teba by sme nemali nič. Náš syn odišiel z domu už dávno. Nemohol zniesť tvoje ponižovanie a rozkazovanie. Kvôli tebe začal piť a brať drogy! Kvôli tebe! Nikdy ti neodpustím, že spáchal samovraždu! Nikdy!  A ty sa opovažuješ vyčítať mi nakupovanie? Fuj, že sa nehanbíš. Jedinú dcéru si vyhnal z domu!“

„Prestaň!“

Vykríkol zúrivo. Otvoril barovú skrinku a nalial si koňak.

„Nie, neprestanem! Ja viem, že sa to zle počúva. Vyhnal si ju! No a čo, že čakala dieťa s iným, ako s tým tvojím Erikom! Nebola by ani prvá, ani posledná slobodná matka na svete. Lenže veľký pán podnikateľ by takú urážku a poníženie nezniesol! Radšej dcéru vyženie z domu! Lenže Pán Boh to zariadil dobre. Už sa nemohol na to pozerať. Eva sa vydala za otca svojho dieťaťa. Sú spolu šťastní a ja som šťastná tiež. O tri mesiace budem stará mama.“

„Buď ticho! Tri roky chodí s chlapom a potom sa vyspí s druhým! Pekne si svoju dcéru vychovala! Pekne.“

Zlostne na neho pozrela.

„Že to hovoríš práve ty! Myslíš si, že neviem, ako si ma celé tie roky podvádzal? Tolerovala som ti všetky tvoje "priateľky". Aj tak si bol mizerný milenec. Čudujem sa, že sa na teba ulakomili. Samozrejme, nesmieme zabúdať na prachy. Keby nebolo ich...“

„Ešte jedno slovo...“

„A čo? Zbiješ ma? Len to skús! Ešte raz sa ma dotkneš a podám žiadosť o rozvod!“

Keby pohľady zabíjali, ráno by našli v dome dve mŕtvoly.

„To by si sa nehanbila podať žiadosť o rozvod po štyridsiatich rokoch manželstva?  Ženská jedna bláznivá!"

Zobral koňak a sadol si do kresla. Napil sa rovno z fľaše. Alkohol začínal pomaly účinkovať a on na ňu hľadel mútnym pohľadom.

„Ja by som sa mala hanbiť? Ja?! Zato, že s tebou žijem by som si zaslúžila vyznamenanie. Ale za hlúposť a nie statočnosť. Už dávno som chcela odísť. Ale nenechám všetku svoju drinu tvojim milenkám. Nemysli si. Žijem s tebou len preto, aby si nerozdal majetok tým svojim štetkám. Ak si zabudol, máš dcéru. A o pár mesiacov vnuka, alebo vnučku. Preto nedovolím, aby si rozhajdákal majetok. Pi koľko chceš, podvádzaj ma koľko chceš! Ale firmu, ktorú si dal prepísať na moje meno späť nedostaneš! Na to zabudni. Myslel si si, že som hlupaňa. Že ušetríš na daniach a ja budem len nastrčený panáčik. Tak to si sa prepočítal holúbok. A poriadne! Vo firme, ktorej som majiteľkou budem od zajtra rozhodovať ja! Aj tak si spitý ako čík. Len si pi, aj tak v poslednom čase nerobíš nič iné.“

„Ty suka! Toto ti len tak neprejde. Za toto mi draho zaplatíš!“

Vyhrážal sa opitý muž a zviezol sa na zem. Zaspal.  O chvíľu bolo počuť už len hlasné chrápanie. Žena na neho chvíľu smutne pozerala  a potom odišla do svojej izby.

Spal na zemi až doobeda. Keď sa zobudil, čudoval sa, čo robí na zemi. Potom si spomenul na hádku a hneď ho rozbolela hlava. Vstal, osprchoval sa, oholil. Starostlivo vyberal medzi mnohými oblekmi a o pol druhej prišiel do jednej zo svojich spoločností. Nestačil sa čudovať, pretože vo firme skoro vypukla revolúcia. Staronová pani majiteľka stihla zaviesť také zmeny, ktoré ho vyviedli z miery natoľko, že sa opil priamo vo firme. Jeho manželka mu zavolala taxík a dala odviesť domov. Niektorí zamestnanci niesli zmeny ťažko, hlavne asistentka majiteľa firmy nedokázala pochopiť, že dostala hodinovú výpoveď. Podľa rečí majiteľa si utvorila o jeho žene iný obraz, než aký jej ukázala ona sama. Chcela niečo namietať, ale rozhodný pohľad ju zastavil. Kolegyne sa jej smiali za chrbtom. Takú situáciu predvídali a konečne si vydýchli. Helena Konečná totiž prišla do firmy aj so svojou najlepšou priateľkou Máriou, ktorá jej dávala rady v ekonomickej a účtovnej oblasti. Výsledky si pozerala v mužovom notebooku tajne už dávno, takže jej rozhodnutia neboli unáhlené. Milan netušil, že jeho žena sa naučila pracovať v rôznych počítačových programoch, že ovláda počítač skoro dokonale. On si myslel, že chodí do kaderníctva, na masáže, na manikúru a pedikúru, na nákupy. Ona sedela pri Márii a učila sa posielať maily, čítala zákony, učila sa pracovať v rôznych programoch. Zo začiatku to bolo ťažké, pretože naučiť sa niečo úplne nové v šesťdesiatke nebolo jednoduché. Ale ona bola rozhodnutá  už dávno. Dcérin odchod z domu dal bodku za jej váhaním zmeniť život. Vedela, pre koho to všetko robí. Bola presvedčená o tom, že jedného dňa jej dcéra príde za ňou a ukáže jej vnuka, alebo vnučku. Veľmi sa pre Evin odchod z domu trápila. Myslela si, že dcéra bude trucovať niekoľko dní, prespí u nejakej priateľky, a potom sa vráti domov. Telefonovala všetkým jej kamarátkam, ale ani jedna z nich nevedela, kam Eva odišla. Po niekoľkých týždňoch pochopila, že dcéra odišla z domu navždy. Ďakovala Bohu a náhode, že sa s ňou stretla práve počas svadobného obradu. Bola rada, že ju Mária naučila veľa užitočných vecí. Teraz má pre koho žiť a pracovať. Vedela, že jej muž bude zúriť a bude ju možno aj znova biť. Ale bola odhodlaná zabezpečiť dcérinu budúcnosť. Nechcela, aby dlhoročné úsilie jej muža vyšlo nazmar a jeho milenka zhrabla značný majetok. Už dávno nežili ako manželia.  Zhnusil sa jej po synovej náhlej a zbytočnej smrti. Odišiel z domu, vlastne utiekol do Anglicka. Nedarilo sa mu, ale domov odmietol prísť. Bol príliš hrdý. Nakoniec si našiel priateľov, partiu narkomanov. Začal kradnúť, aby mal na svoju dávku. Jedného dňa jej zatelefonovali, že syn Róbert  je mŕtvy. Mal vtedy iba dvadsaťtri rokov. Dlho sa s tým nevedela vyrovnať. Plakala pol roka každý deň. Nebyť Evy, dnes by z nej bola troska. Ony dve zvládli smútok len s vypätím všetkých síl. Jej muž začal piť ešte viac. Potom bol agresívny a vybíjal si svoju zlosť na žene. Vtedy potrebovala viac make-upu ako po iné dni. Aby aspoň čiastočne zakryla modriny. Eva vedela, že otec bije jej matku, aj to otcovi vyčítala. Okríkol ju a odohnal. Všetci traja prežívali peklo, no nevedeli ho zastaviť. Preto radšej Milan pracoval od rána do večera, aby sa nemusel dívať na ženinu a dcérinu vyčítavú tvár. Synovu smrť niesol ťažko aj on, ale hanbil sa prejaviť svoje city navonok. Bol v tom čase úspešný a bohatý podnikateľ a nechcel svoj obraz dokonalého muža poškvrniť prejavmi akéhokoľvek citu. Nezniesol ani najmenší odpor, vždy muselo byť všetko tak, ako chcel on. Eva bola vždy poslušná dcéra, robila všetko, čo jej prikázal. S budúcim zaťom bol spokojný, pretože Erik bol presne taký, ako on. Rozumeli si a Milan bol presvedčený, že jeho Eva si nemohla vybrať lepšie. Erik mal povahu ako stvorenú pre dnešný svet. Vedel obchodovať, mal cit pre jednanie. Ale jeho správanie nebolo férové. Využil každú možnosť, ako ošklbať partnera a využiť jeho slabé miesta. Preto sa mu darilo a Milan ho videl vo svojej firme ako svojho nasledovníka. Nevedel pochopiť dcérino rozhodnutie. No Bože môj, bol jej neverný a čo! Ospravedlnil by sa a všetko by sa vrátilo do starých koľají. Jemu ako otcovi vyčítala milenky, snúbencovi nedokázala prepáčiť neveru. Jedného dňa odišla z domu. S tým nepočítal. Musel zniesť vyčítané pohľady nielen doma, ale aj medzi svojimi kamarátmi a klientmi. Jeho ego trpelo. Dcéra ho ponížila a urobila mu škrabanec na jeho perfektnej povesti dokonalého manžela a podnikateľa. Preto ju ani nehľadal a nechcel o nej nič počuť. Po pár mesiacoch si zvykol, že nie je doma. Veď keby sa vydala, aj tak by odišla z domu, hovoril si. Na ten škandál, keď odišla priamo od oltára nezabudne nikdy. Dva mesiace sa v meste nehovorilo o ničom inom. Po hádke, keď jej vykričal, že je nevďačná dcéra a nevie, o čo prichádza si zbalila veci a odišla z domu.  Zabudol, že už nie je dieťa  a nebude donekonečna poslúchať rodičov. Nevedel to prežrieť a ani nechcel. Povedal si, že sa tým nebude zaoberať. Ale to, že ho vlastná manželka vyšachovala z firmy, ktorú on budoval skoro dvadsať rokov nemohol nechať len tak. Opil sa, ale v duchu sa zastrájal, že ak vytriezvie, spojí sa s Erikom. Niečo musia vymyslieť, aby „tá bláznivá ženská“ jeho firmu nepriviedla do bankrotu. Myslel si, že to bude otázka niekoľkých dní. Netušil, ako sa mýli.

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.