Choď na obsah Choď na menu
 


MODERNÁ DOBA

Keď sa na mňa môj muž usmeje,

jeho srdce ma teplom zahreje.

Žijeme už spolu dlhé dni a roky,

jedným smerom idú naše kroky.

 

Ideme spoločnou neľahkou cestou,

jeden druhému dávame priestor.

By povedal tomu druhému niečo,

Nepýtal sa iných načo a prečo.

 

Nie je to ľahká a ružová záhrada.

Pre ostatných je to stále záhada.

Prečo máme na tvári jemný úsmev,

keď iných trápi svedomie a hnev.

 

S láskou sa ľahšie kráča svetom,

buď aj ty dobrý a nehádž blatom.

Potom aj tebe bude láska kvitnúť,

nemusíš na zlate, bohatstve lipnúť.

 

Láska je krásna v chalupe i paláci,

opak tvrdia len pajáci a hlupáci.

Svet nám núti pokrok a módu,

Prijmeš aj ty virtuálnu dobu?

 

Túlavé mača o našu priazeň prosí,

no dnes sa už maznanie nenosí.

Byť tvrdým a úspešným je dobré,

tvoje dieťa márne o lásku žobre.

 

Dáš mu prachy, či novú zbytočnosť,

no ono má tvojich rečí práve dosť.

Daj mu svoju lásku, nežné objatie.

Zrazu ti srdce stíska silné dojatie.

 

Tie okamihy sú krátke, no nutné,

aby bolo aj tvoje dieťa vľúdne.

Potom bude ľahko kráčať svetom,

nebude stáť a pozerať za plotom.

     

Ako iné dieťa lásku dostáva,

tvoje sa po kútoch schováva.

Nech má stále jemný úsmev na tvári,

potom sa mu všetko v živote podarí.