Choď na obsah Choď na menu
 


POHĽAD Z OKNA

Pozerám von oknom a nebo tmavne,

každý nad tým len rukou mávne

Mne sa zdá že aj v duši sa zmráka,

na konári oproti smutná vrana kráka.

 

To len noc sa ku nám blíži.

Alebo aj temnota sa plíži?

Čo ja viem možno aj hej,

Ty slnko na oblohe stále hrej!

 

Akosi zabúdame na teplo v duši,

moje srdce príliš hlasno búši.

Bojí sa zimy a či temnoty?

Hlavne ľudskej hluchoty.

 

Málokto počuje môj tichý ston,

všade okolo len samý zhon.

Mnohí sa náhlia, kamsi letia,

zabudli na oči čo jasne svietia.

 

Dieťaťu kúpim niečo a sebe čosi.

Dnes sa to už hádam ani nenosí.

Dám mu hračku a hlavne seba,

nech má všetko čo mu treba.

 

Oči nielen pre darček svietia,

Láska a radosť ku mne letia.

Priniesli nám šťastie pohodu,

múza poslala mi novú dohodu.

 

Robota tu bola, je a bude možno,

na našom plote rozkvitlo hrozno.

V lese zoťali môj obľúbený strom,

bol starý ako náš rodný dom.

 

Počujem, od žiaľu on kvíli,

mne ten hluk až uši píli.

Možno zakliaty človek plakal,

všetkých do hory k sebe lákal.

 

To mi pri pohľade z okna napadlo,

ešte vidím na ulici staré rýpadlo.

Je ako zlý človek čo nás máta,

radšej idem von zavrieť vráta.

 

Ani z okna už nebudem pozerať,

radšej idem na deti dozerať.

Aby bolo na svete veselo,

teraz sa už naozaj zotmelo.

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.