Choď na obsah Choď na menu
 


HĽADÍM DO DIAĽKY

Hľadím do diaľky

vidím oblaky,  čo ku mne letia

nebo modré, najmodrejšie

farebný  život

letiacu včelu, čo sladučký med nosí

priesvitné kvapky rosy

sokola i bociana

nákladné auto plné hliny

babkine vysušené byliny

pavúka, čo v sieti svoju korisť čaká.

Prichádza, už ju vidím.

Búrka, čo všetko zmení na nepoznanie.

Poláme stromy, zbúra domy,

odnesie most, čo slúžil roky.

Vietor, čo zo strechy spravil si hračku

odchádza tak rýchlo, ako prišiel.

A ja neviem, čo si počať s očami,

lejú sa z nich slzy nad tým, že videli

bolesť ľudí,

ktorým zobralo

majetok a možno aj srdce,

všetku radosť, čo rokmi rástla do krásy,

staré fotky priateľov i rodiny,

detské hračky zabudnuté na pôjde,

starého otca nástenné hodiny.

Takto rozbili sa rodiny.

Jedna búrka, čo prišla a hneď aj odišla,

by nemusela sa  dívať na všetko, čo spôsobila.

Zostal po nej smútok,

slzy,

nešťastná krajina,

roztrhnuté cesty,

priepasť v duši,

ľudia s jednou taškou nádejí a domami bez očí

čakajúc  pri rieke bez brehov a mostov.

Stále pozerám do diaľky, či nezbadám lepšie časy.

Prichádzajú,  no sú tak vzdialené, že ich vidím len ja.

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.