Choď na obsah Choď na menu
 


RUKA

21. 11. 2012

RUKA

 

Ľudská

Detská

Malá

Veľká

Biela, či čierna

Matkina

Otcova

synova

dcérina

Len my sme dostali od Boha vzácny dar,

len my máme ruky.

Aj tvoje môžu:

hladiť

písať

srdečne vítať,

udierať, či biť

maľovať, aj drevo rúbať.

Dobré jedlo navariť,

krásne šaty ušiť,

či aj domy postaviť.

Môžu k modlitbe vzývať,

prosiť, aj hroziť.

Dať život, aj ho vziať.

Aké je to zvláštne, ale nikto sa tomu nečuduje.

Mať ruky je predsa ľudské, normálne.

Vraví sa, že bez toho a toho sme ako bez rúk.

Skutočne?

Aj slovo môže pohladiť,

ale ak hladí milujúca ruka, niet väčšej blaženosti

na svete.

Aj psíča ťa zbožňuje a labkou hladí,

no len ruka človeka môže prejaviť skutočné

city aj bez slov.

Pohladenie je požehnanie.

Zaženie chmáry, bolesť i smútok.

Bez jedla a vody človek hynie,

no bez pohladenia umrel dávno.

Aj preto je človek pán tvorstva,

len jemu bola daná moc lásky

pretvorená do hladiacej dlane.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.